Basnicky.sk

Zabudni, myseľ ulkaná, zabudni!
Zabudni - už nieto tváre čŕt,
nieto dotykov jemných hladení,
bujarých vášní prúd
a lások mnohých vyznaní!

Vyznaní, čo z úst vyvolených
tak opojne krásne znie,
sladký mámivý pocit, keď duša vie
a ani vedieť nemusí, len tuší,
tuší, že je navždy vrúcne ľúbená!

A nikdy, ani cez búrku,
hoc čoby blesky, hromy rvali nebo,
hoc čoby hlasy citov zamdleli v kameň,
hoc čoby sa brány pekiel otvárali,
hoc čoby nebeské vtáky dospievali
a prestali trilkom chváliť svitajúci deň.

Nikdy...
Nikdy by nebola potupená,
napospas zlému osudu vydaná,
skazonosným údom pošliapaná,
nedrahou oceľou stýraná,
okovami ozubenými sputnaná,
neúctivosťou skrvavená
a biedne, kdesi v kúte hynúca!

Zabudni...
Zabudni navždy na pocit otrocký,
čo iba posmech iných je súdený mu
a prosba, volanie sŕdc zaniká -
mrie v nenávratne jak lastovica,
čo stratila svojho letu cestu!