Basnicky.sk

Tak vezmi si ma,
som len tvoja.
Nemám zbraň, iba náboje,
čo cez slová
výchádzajú mi z úst.

Bojíš sa ich?

Nemaj strach,
sú neškodné.

Nikdy nepremením ich v činy,
veď to bych musela zmeniť celý svet
na rozprávkový príbeh,
kde každý muž daroval by žene kvet,
vždy by ostal sebou,
a nie iný.

Tak vezmi si ma,
som tu, ležím na vankúši.
Práve som ti vypadla z vlasov.
Nemám podoby,
spoznáš ma podľa vône.

Bojíš sa jej?

Nemaj strach,
je neškodná.

Veď nemá tvar
nemá ani formy
i predsa je tým najkrajším
pomedzi tvormi.

Už znáš môjho mena?

Snáď nemusím ti nahovárať,
že som v končekoch tvojich prstov,
v iskre tvojich hnedých očí,
na úpätí tvojich dlhých rias.

Stále ma nepoznáš?

Ani podľa ohňa, ktorý v tvojom srdci blčí
a snaží sa ťa zmiasť?


Som pokrmom,
denne ma príjmaš.
Hviezdny prach ni jasnejší je
ako moja ostrá žiara,
že moja päsť tvrdšia je i od mažiara.
Som všade,
nik ma pritom nevidí
a moja chuť, pričom prislaná je,
nikomu sa nebridí.

Hovorím príliš tajne?
Nerozumieš mojej reči?

Nuž, už som raz taká.

Veď na mojom meči samoseči
krv sa ligoce.
Srdcia ukladám si doma
napichnuté na stožiar.
Možná som krutá..

Budiš!

Lež aj keď raním ťa,
vždy po mne túžiš.

A že som bezcitná?
To len ty máš srdce z kameňa,
dušu z piesku,
bo len tebe podobný nemôžu ma zhliadnuť,
z plných pľúc nadýchať sa mojej vône
a uzrieť očí mojich lesku.

Tak vezmi si ma,
som tu, chcem ťa zachrániť.
Ak nie, mne neutečieš.
S mojou hadicou často chodím rybáriť.

Stále neznáš môjho mena?
Tej, čo básnikom vyteká z pera,
krásna je, i bozkom páli?
Kvôli ktorej dokážeš i z kolien padnúť,
len nech sa ti tvoj sen zdarí?
Tá, z ktorej vznikol si..

Počala som ťa!

Som ti ako milujúca mať,
čo ťa haní, učí, láska.
Tvojich očí slza,
i prekrásnych úst smiech.

Nemám formu umelú,
predsa každému sa páčim.
Tak vezmi si ma od podstaty celú.
Nech sa páči...