Basnicky.sk

Cez deň je na ňom veľa krásnych miest,
cez noc je zasa na ňom plno hviezd.

Cez deň sa na nás usmieva,
v noci nás milo prikrýva.

Lietajú po ňom Božie stvorenia,
ako im niektorí ĺudia len závidia.

Niektorí ľudia túžia byť tam tiež,
a dívať sa zhora na tento svet.

Je tam prekrásne - a práve tam
by som Ťa chcel zaviesť.

Večer, keď budeš sladko spať, zjaviť
sa ako anjel pri Tvojích perách,
sladko Ťa pobozkať, chytiť Ťa ruku,
a iba si Ťa potichu vziať!

Pojdeme tam spolu, cestou uvidíš,
čo si ešte nevidela - celé mesto
bude spať, jediné, čo bude na ulici,
bude svetlo vychadzajúce z lámp.

Už sme skoro tam. Po ceste sa nás po tvárach
jemne hľadí mesiac. Už vídíme prvé hviezdy,
sú tak blízko nás.

Na oblohe je iba jeden oblak. Sadáme si naň.
Sme sami. Nikto nás už neruší, konečne si naše
srdcia možu povedať, ako sa máme radi.

Prvýkrát Ťa možem pobozkať, prvýkrát sa Ti možem
dívať do očí, kde vidím samú radosť, a vtedy moje
srdce strašne poskočí, a ja Ti poviem, že Ťa milujem.

Vtedy si lahneme na oblak, a dívame sa na hviezdy z takej
blízky, ako už nikdy. Je nám tam tak krásne.

Zrazu naše ruky hladia prvé lúče vychadzajúce slnka.
Vtedy Ťa znova chytím za ruku, a idem s Tebou dole,
na Zem. Niet nič krajšie, ako počúvať ten krásny vtáči spev.

Ukladám Ťa do postielky, odkiaľ som si Ťa vzial, a lúčim
sa s bozkom, ktorý som vždy iba Tebe chcel dať.

Potom už musím ísť spat, do neba, a dívať sa na Teba zhora,
aby som Ťa pred všetkým zlom ochraňoval, lebo si to tak
Boh prial, aby som Ti ukázal krásu neba, a aby si vedela,
že si prvá, čo si tam so mnou bola...