Basnicky.sk

Dadusiatko  Zobraziť/skryť lištu autora

Jaja a ja



Stojím pred skriňou. Má ich presne dvadsaťsedem. Dvadsaťsedem krásne uzučkých tričiek, do ktorých sa zmestí akurát tak desaťročné decko. A moja sestra.
So smútkom si sadám na posteľ a rozmýšľam. Ona si môže obliecť čo len chce – vo všetkom totiž vyzerá dobre. Len pred týždňom oslávila devätnástku a váži asi 48 kíl!! A ja?? Mám sedemnásť, päťdesiatsedem kíl a nejaké tie tukové vankúšiky navyše (niežeby som vyzerala ako stokilová). Môj chalan mi hovorí, že je to dobré, aspoň ma má za čo chytiť (a ja s ním v lete ani nechcem ísť na kupko :).
BTW – moja sestra sa volá Janka. Ja ju volám Jaja. Aj ona má chalana. Ten jej stále hovorí, aby aspoň trošku pribrala.. Viete, niekedy ma to fakt zožiera, že moja drahá, o rok a tri mesiace staršia sestra je skoro o desať kíl chudšia! No na druhej strane aj tak tvrdím, že keby sme boli dvojičky, chcela by som, aby sme vyzerali ako ja (ach, aký som len egoista!! :).
Mám taký pocit, akoby celý môj život bol len porovnávanie ma s mojou sestrou (ty vždy..., ona nikdy. Ty nikdy..., ona vždy). Tým nemyslím, že som bola stále tá zlá. Práveže až príliš veľa krát som bola tá dobrá a niekedy mi bolo mojej sestry ľúto. Napríklad, v škole mám lepšie výsledky ako ona. Lenže.. to sú len V.Ý.S.L.E.D.K.Y. . Ale prečo sú tie moje lepšie? Asi preto, lebo ja chodím na takú školu, kde sa zlé (dobré) známky vykompenzujú s tými dobrými (výbornými) (tento rok som mala dokonca také predmety, že mi to vydalo na samé jednotky.. Aj keď som z toho bola dosť nešťastná, pretože sa mi to zdalo trápne – pripadala som si ako bifľa, aj keď vám môžem odprisahať, že nie som. Vadilo mi to, pretože nikdy v živote som nemala samé.). A ona, chúďa, sa dostala na školu, na ktorú v podstate ani ísť nechcela.
Jedného večera ju jej kamošky vytiahli na diskotéku a odvtedy ju to chytilo za srdce a tancovala by od pondelka do nedele. Lenže, problém je v tom, že na diskotéke. A tu sa začal ďalší problém: nikdy sa neučí, stále sa len zabáva. A to pritom maturujeme!! Áno, obidve. Pretože ja chodím na osemročný gympel, takže som nešla do deviatej triedy.
Keď mala Jaja stužkovú, ja som bola doma. Nebola som na stužkovej svojej vlastnej sestry. Nepozvala ma!! Myslela si totiž, že tam nebudem chcieť ísť. Lenže keby tak vedela, ako veľmi som tam chcela ísť! Zrazu mi to bolo tak ľúto.. To všetko.. Cítila som slzy stekajúce po mojich lícach.. Proste mi bolo smutno, že už nie sme tie malé dievčatká, ktoré oblizujú steny a následne sa pretekajú, ktorá bude mať jazyk ružovejší (vtedy sme ešte mali ružové steny); dve malé dievčatká, ktoré si hrýzli do rúk a potom s plačom utekali za maminou; dievčatká, ktoré sa hádžu po posteliach bez toho, aby vedeli, že sa musia posunúť ďalej od steny, lebo ináč si rozbijú ich pekné hlávky; tie dievčatká, ktoré sa pri naháňaní okolo stĺpa zrazia a vylámu si zúbky.. Jednoducho, bolo toho tak veľa, tak veľa udalostí, ktoré ma s Jajou spájajú, ktoré nás urobili aj kamarátkami. Avšak, už o pár mesiacov, keď/ak zmaturujeme a dostaneme sa na vysoké školy, aspoň jedna z nás pôjde na intrák. A bude mi chýbať..




Napriek našim rozdielnym výzorom a aj povahám ju mám rada. Aj keď, občas mám pocit, že ju nenávidím. Ale fakt len občas. Inak je naozaj superkalafragilisticexpialidocious!!
Dátum vloženia 5. 8. 2006 20:25
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2224
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre