Basnicky.sk

Potláčaš obrovský kus seba, topíš sa vo vlne lásky. Topíš sa, už nemáš síl. Chytáš sa i prvej slamky, dúfaš, že sa zachrániš. Teraz je v tebe kúsok egoistu - v tomto momente myslíš len na seba. To preto, lebo potláčaš obrovský kus tvojej osoby a preto sa cítiš mizerne..

Nie si zmierený so svojím osudom, avšak snažíš sa radovať sa z tohto života, aj keď je to niekedy také ťažké.. Veď vieš, tá pochovaná láska..

Ledva sa dokážeš udržať v jej prítomnosti, už-už máš chuť všetko vykričať do sveta.. Míňaš mnoho energie, len aby si sa jej nepozrel do očí, aby si na ňu stále nehľadel ako vo vytržení.. Na nič sa nedokážeš sústrediť. Nedokážeš vnímať. Už skoro ani nedýchaš, keď nie je s tebou. V srdci ťa niečo ťaží. Máš pocit, že každú chvíľu zomrieš, že exploduješ. Je to ťažké, nič sa ti nedarí. Chceš vyjadriť tú lásku, všetku vášeň dať zo seba preč. Jediné, čo ešte môžeš vnímať, je jej krásny úsmev.. Nemáš vycibrené sebaovládanie, preto utekáš do chladnej noci. S rozpálenou tvárou, s perami túžiacimi po bozkoch..

..A hovorí, že si krásny.. Spontánnosť okamihu. Ste ako anjeli, všetko je F.I.N.E. . Škoda len, že duše sú v rozdielnych telách. Chceš byť pri nej spontánny, avšak pri nej sa to nedá. Vždy ťa niečo zabrzdí. A ona ťa vždy niečím novým prekvapí. A ty si ako omámený, lietaš v oblakoch. Neustále myslíš na ten bozk, ten jediný bozk, ktorý ti v tú noc s takou nehou dala.. A teraz len plávaš okolo a narážaš na svoj osud pohodený na dne mora. Brodíš sa ošiaľom vášne a čítaš jej z očí. Teda vlastne len hádaš, na čo myslí, lebo v tej chladnej noci jej do očí nevidíš. Avšak cítiš ten pohľad, ktorým sa na teba díva. Tak uprene..

Ona rozmýšľa o sebe a ty o nej.. Chcel by si ju mať, držať ju v náručí, nekonečne sa dotýkať jej hebkej pokožky. A viac by ti nebolo treba, no svet je zlý. Chceš jej charakter.. Len keby nebola taká krásna..
Nedokážeš vyjadriť lásku slovami, preto ju vyjadruješ činmi. Ako aj v tú noc, v tú jedinú noc, kedy si si ju mohol pevne privinúť do náručia a pobozkať ju na jej jemné pery.. Vtedy chcela. A stále aj chce. Bozky. Tvoje. A ty by si chcel mať ju. A vôbec by ti nevadilo nič zlé, viac by ti nebolo treba.

Stáva sa z teba zlomený romantik, ktorý je v podstate vyrovnaný, ale je plný vášne.. A preto sa s ňou niekedy nedokážeš ani rozprávať. A čo ona? Keď sa ti díva do očí, túži po teple tvojich pier. No potom ju prepadne ten druhý, zlý pocit. Nie, nemala by. Ale áno, veď predsa chce. A potom znova, že nie, a že áno.. A nakoniec aj tak vždy vyhrá NIE..

Má ťa rada.

Aj ty ju, veď ona vie.

Ten malý anjelik so šípmi by si mal urobiť kurz lukostrelectva, lebo tak sa zdá, akoby strieľal naslepo. Keby bol troška prezieravejší..

Keby bol svet D.O.B.RÝ..

Keby nebolo na svete treba nič robiť, len sa radovať.

..tak vlastne ani nevieme, čo je to Š.Ť.A.S.T.I.E. .

Máš rád fantáziu. Kvôli nej. Dve duše v jednom tele.

Ostatní ju považujú za zlú, ale jej to nevadí. A ani tebe. A je krásna. A ty si Nenapraviteľný a stále lietaš v oblakoch. V podstate si spokojný. Veď každý sme nejaký. Ona sa chce zbaviť strachu, čo je v jej vnútri. Toho strachu, čo ju zadúša čoraz viac a viac. Sama sa v sebe nevyzná. A čo potom TY??
Vidíš v nej len to dobré. Avšak ona vie, že nie je až taká dobrá – niekedy by najradšej zomrela! Možno že sa sústredí až príliš na to zlé v nej. A ty jej chceš dokázať, že je fakt dobrá. Že ti C.H.Ý.B.A. .

Stávaš sa závislý na okamihoch trávených s ňou. Aj ona sa stáva závislá na tebe. Chce byť na tebe závislá, tak veľmi chce! Avšak čas plynie.. Stále.. Veď práve, že plynie. Možno časom prestaneš byť závislý.. Na jej pohľade, na jej úsmeve, tak okúzľujúcom. Na jej dotykoch. Prestane ti chýbať tá príjemná, dôverná, milá, vzdorujúca, tajomná, vábiaca, zvláštna, pekná, rôznorodá a romantická osôbka, ktorá v nej žije. A čas plynie. Možno práve tým, že plynie, prestaneš byť do nej nerozuzliteľne zamotaný. A ona sa do teba nerozuzliteľne zamotá. Bojí sa.

Chcela by vnímať tvoju osobnosť, ale osud zasiahol. Nemôžeš si vychutnávať prítomnosť jej bytia.

Ona nič neľutuje. NIČ z toho, čo sa stalo, keď ste boli sami. A žiarli.. Aj keď ťa nemiluje. No cíti niečo zvláštne. Vie, že nemá dôvod žiarliť. Vie, že je TAKÁ zlá!! A ty vieš, že ťa nemiluje. Ideš von s inou. A ona žiarli. PREČO?? Len keby si vedel, že má nejaký dôvod, aby žiarlila, s tou druhou by si von nešiel. Na inú by si sa ani nepozrel. Avšak pri nej si sa už toľkokrát potkol. Ona to vie, VIE to! Nemôže ti brániť v šťastí, nechce ti brať tvoj vlastný život. Chce, aby si bol šťastný.. (ale iba s ňou..)..

A ty ju stále miluješ. Aspoň zatiaľ. Ale čo máš robiť? Ona vie, že musíš milovať inú. Hociktorú inú, aj keby sa jej to nepáčilo. Ty to vieš, no ty na ňu proste nemôžeš zabudnúť. Je to tvoj život a ona nemá právo o ňom rozhodovať. Šeitana! Ale ty predsa chceš, aby bol aj jej!!

Padajú prvé slzy.. Pre T.E.B.A. . Prečo? Veď by ste nemali plakať, veď už ste veľkí. No ona nemôže neplakať. Ty môžeš, ale nechceš. A nechceš, aby plakala, veď úsmev jej pristane viac. Ach! Holly, Šeitana, Anjel..!! A predsa ju dokážeš milovať. Tak prečo ťa ona nemiluje? Veď ona by tak chcela.. Chce nájsť svoje šťastie. Lenže ona ho nevie nájsť! Nevie, kde je! A ty jej neveríš. Neveríš jej slzám. Ona CHCE byť s tebou! CHCE!! Prečo to nechápeš? Neveríš.. Neveríš, že plače pre teba. Ty radšej pred tým zatvoríš oči. Prečo?! Prečo nechceš vidieť, čo cíti?! Nevieš si ani predstaviť, aká veľká bolesť ju zabíja! A plače. Môže aj pre teba! Prečo by nemohla?

Chceš jej úsmev. Úsmev pre teba. Ale ona nemôže. Teraz plače. Pre teba. A nechce byť s tebou len vtedy, keď je smutná. No rozdiel je v tom, že keď je veselá, má dosť síl. Na predstieranie..

A chceš byť s ňou. Teraz. Aj potom. A aj potom a až donekočna..

Potrebuješ vyspať svoje sny. A potom pôjdeš s radosťou do školy - aby si ju znova uvidel..