Basnicky.sk

...idem rychlo, najrychlejsie akosa len da.predomnou je este dlha cesta, utapam svoj zial v tej nebezpecnej rychlosti. Nevnimam cas, neviem na co myslim, vlastne myslim na to ako ist co najrychlejsie a byt slobodna:"...cim pojdem rychlejsie tym mensie budu vsetky problemi". Uz nevnimam nic okolo seba. Mam pocit ako keby som ostala prazdna, po prvy krat na nic nemyslim. Okolo mna je len vietor, ktory mi fuka do vlasov, vona benzinu, ktora ma stipe v nose, ten krasny zvuk motora, ktory mi drazdi usi,rucicka na tachometri stupa viac,viac a viac, rychlo a vyssie 100,120,160,200,220...Koniec cesty uz to musi skoncit! Krasne, pomaly letiet z utesu. ten pad je nekonecny, v hlave mi viri tisic otazok, myslienok a odpovedi, sediet a byt bezmocna...ten pocit uz poznam. Sedim kludne a cakam na svoje vykupenie. Nemozem dalej...Posledny krat sa pozriet na slnko, na nebo a vediet, ze tu neni nikto kto by povedal:" nerob to"...natiahol by ruku a povedal:" chyt sa" a uz bude vsetko prec. TO NEMOZEM VIDIET TO UZ VIAC NIE. tak pomaly padam...a ten pocit slobody.... je koniec..!