Keď Ťa navštívi láska,
nenechaj ju odísť.
Nech Ťa netrápi otázka,
prečo musela teraz prísť.
Prichádza vždy ako nečakaný hosť,
no nemaj preto v sebe zlosť.
Keď nechceš ľúbiť,
vtedy Ťa to naučí,
prestaneš ďalej smútiť
a srdce sa ti rozbúši.
Poznávaš krásy nového dňa,
pomaly odrážaš sa od dna.
Tá láska Ti dáva pocit istoty,
je všade tam, kde si Ty.
Cítiš, že Ťa šťastie napĺňa,
každá tajná túžba sa Ti vypĺňa.
S milovanou osobou chceš iba byť,
našiel si zmysel slova „žiť“.
No dávaj pozor, láska krehká je,
zaváhaš a znovu sa rozbije.
Už nebudeš len Ty jediný
aj keď si vlastne bez viny.
Prišla náhle ako úder bleskom,
potom odíde aj so všetkým leskom.
Dostala Ťa z najväčšej krízy,
v očiach sa Ti zalesknú slzy.
Vyplačeš rieku – rieku spomienok,
v srdci Ti žiari len slabý plamienok.
Plamienok viery a nádeje,
že láska predsa večná je.
Možno sa ešte vráti
a smútok z duše sa Ti stratí.
No asi už zabudla – to by bola zlá správa,
no a možno to nebola tá pravá.
Dátum vloženia 14. 4. 2005 18:15tigrik
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2434
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti