Basnicky.sk

Prebudil sa nahý
a posledná kvapka
... živej miazgy
steká mu po miešku...
jej lono plné vlahy
a noc taká krátka
sám...teraz leží na lôžku
...na lôžku z trávy

Sám... opustený
ešte pred chvíľou...
jej bozkami sa sýtil
a cítil teplo... a vôňu ženy
a boha cítil...
v tej zázračnej chvíli,
keď rok... v sekundu sa mení

Hľadal ju...celé veky
a všetky besy sveta
robili mu prieky
a on iba preto žil
aby s k nej...
...a či... k smrti priblížil

Bezvetrie...
a žeravá guľa...
čo ráno bola slnkom
je posledným znamením
je čas...

Keď klesal ku dnu...
...pomaly...
podmorské prúdy
ho maznavo hojdali
a vtedy jej obraz
posledný krát zočil
prv, ako slnko...
...posledným lúčom
...mu vypálilo oči...

Keď slepý padal do hlbiny
posledný krát vydýchol
a jeho duša...
schúlila sa do bubliny
a stúpala hore...hore

A potom to tiché more
Vediac že čosi dĺžne ostalo
pustilo bublinu hore
a ako nežný bozk...
...k nebu....
....tú dušu poslalo.....