Basnicky.sk

Posledná plavba
a spomienky ako vlny...
valili sa za sebou
to víchor mojich hriechov
strhol plachtu z ráhna
a hnal moju loď
na hroty útesov

Zlovestná sivá obloha
a vlny... sťa vlasy stareny
čo upäla sa na boha
plačúc za časom strateným
sivé vlny...sivé peklo
sivá obluda stonohá

Stratený, bezmocný šíf
a posledný námorník...
bojuje z posledných síl
posledný muž...
posledný...romantik...
posledný čo dúfal
posledný čo ľúbil
posledný.... čo ešte žil

No osud, ten starý lodivod
mal s ním iné plány...
nasmeroval tú chabú loď
doráňanú z každej strany
k pevnine, kde každý rok
bohyne zbierajú
plody nebeskej manny

Aj slnko vyšlo
osudom podplatené...
potom však zmizlo...vari naveky?
a iba končiare vrchov
Zostali osvietené
Ako obrie vesmírne majáky

Vstúpil na breh pevniny...
...vlastne sa iba plazil...
a mysliac, že sú to vidiny ...
tie známe...nádherné obliny
vari je to sen?... nie je jediný?...
čo prežiť sa snažil....
a ...čo na nakoniec prežil...?