Basnicky.sk

List ľalie krásnej
nad tebou žasne,
jak z krásy robíš gýč,
jak z krásy robíš nič.

Nesú sa tóny nádherného listu,
nič škandalózne, nič pre publicistu,
osamelá láska pod kvetom ľalie,
odtrhnúť ten kvet zdalo by sa bláznivé.

Jej teplo a chlad cítiť všade
a silu zla pomaly kradne.
Rozvoniava, štartuje zmysly,
sype koláč, zvnútra je kyslý.

Jej krása môže trvať naveky,
zvečnená, nerob jej rozumom prieky,
zvečnená do srdca, láska vyrytá,
pošteklí každého zdravého básnika.

Láska je krásna,
silná a jasná,
no bez vody vädne,
púčik jej- bledne.

Bez živej vody
osud jej smrť nastolí.
Nestihne zostať, nemala vlahu,
jej silu a slabosť nemal si brať na ľahkú váhu.

Ústa jej kradnú,
oči jej po slnku prahnú,
oči jej od hladu klamú,
len bez vody dostať lásku klamnú.

Bez vody, bez duše,
tá krása Marsu a Venuše
ostane chladná,
počase schátra.

Preto ceň si ľaliu,
ver mi, chráň si ju,
lebo aj ju raz zabijú,
úbohú ľaliu.

Úbohá ľalia, samučká sama,
nestihla vykvitnúť v posteli pána.
nemala zrelosť, úbohá panna,
po roku hriechu už je z nej dáma.

Bez vody, bez duše,
aj láska ľudí pokúše,
avšak bez tela,
každá duša stane sa nesmelá.