Basnicky.sk

BARWE  Zobraziť/skryť lištu autora

A zosnuly sa pozera

Pustas sa do neznamych veci a to ta moze skolit.
Co dostanes od zivota? Par ran, krcov, modrin?
Tvoj zakon ti na to len jedno kaze- modlit sa a modlit.
A zatial clovek cloveka sa boji.

Chlapcovi podal raz stary muz nadej,
Ze nech nezomiera, vsak i on este hoc stary, no zije,
No na muzov chram sada dnes navej.
A chlapec uz dlhu dobu v zemi hnije.

Co vcera bolo pravdou,
Dnes je uz hnusna loz,
Pravda byva skutocnostou klamnou,
Vraviet pravdu, to jak sadat na naloz.

Zosnuly len darmo myslel, ze ostane bielym,
Na jeho telo teraz cierny skelet sada.
A dusi sa v pekle velmi nedari,
No chyba to nie jeho, ale chyba to potomkov a jeho naroda.

Hoc jak mal zivot cisty,
Hoc jak vedel narabat umyslom dobrym,
Aj tak mal uz osud dlhsie isty.
Osud nam podobny.

Uz nikdy nebude jak bolo,
Nepoda ruku skazenemu, hoc umierajuc, no predsa s usmevom.
Pred chramom uz len jeho stare kolo,
A na papeza kazdy uz zabudol.

To, co je biele,
Ciernotou sa stava.
A to, co je cierne,
Nicotou ostava.

Co sa rodi biele, bielym to dlho nezostava,
Casom sa to spini,
Vsak cierna aj tak silnejsie geny dava.
A nikomu nedostane sa viny.

Co meni tmave v svetle?
Slnko? To uz dlho nesvieti.
Musi prist nove konklave.
Slnko a ci Supernova, to uz davno zhasnute su hviezdy.

A potom nove slnko na cas vyjde,
Aby mohlo za skutky svojich synov scerniet.
A zas nove konklave.
Pre slnko co zomrie a celkom bezcenne.

A dookola stale zas.
A sila ciernych bude rast,
Kazdym dnom-zas novy klas,
Jak husi na krvi nasej sa budu past.

Kazdu zimu ten isty sneh pada,
Z ciernych mracien, co cesu nebo.
A kazdu zimu clovek svoju cestu hlada,
Nevie pochopit stare zname preco- no lebo.

A kazda cesta, hoc na zaciatku cista,
Do bazin raz vojde,
A potom bude uz necista dozaista,
Uz zasa o smrt jej pojde.

A jesenne dazde zas do zeme zlobu vmyju.
Zas na ludi a do ich hrobov ich zloba bude padat.
A tie jarne, tie tu zlobu nevymyju,
Bo ajr po zime uz dlhe roky neprichadza.

Zas pride leto, plne zurivych burok pocas horucav,
Zas udrie blesk na cisi zivota privod,
Uzs a porucam,
A z privodu satane opat len vyvod.

Na onom chrame biely holub sedi.
Na kolo pozor dava,
Avsak cierny kod sa dedi,
Z bieleho holuba stane sa raz cierna vrana.

A az postavia novy chram,
pred ktorym dalsie kolo?
Zas budete zabudat,
co vsetko bolo?

Avsak nie som ista,
Predsa len dufam,
Nie aj viem doopat dozaista, toto nesmie sa nam stavat,
Nie, bo dalsi uraz.

Biely holub v srdci velkom moze rast,
No najprv treba take vlke srdce najst,
Osudu sa posatvit, velku silu odobera,
Aby mohol holub lietat, to ludsku podstatu zabera.

Niet uz nadej pre tento cierny svet,
Clovek co naozaj smel,
Na lasku zabudol,
A z jeho srdca je len prazdny vyvod.

Chyt! Chyt svoj mec, co pol zeleza a pol zlata
A holuba tam, kde nescernie zaved,
Diera sa uz nezaplata,
ale predsa vsak z polovice zlaty mas mec.

V kazdom srdci biele miesto, dusa ludska mata,
Je len na tebe,
Ci ozaj satana vezmes si za brata,
Ci ozivis to biele v sebe.

Boh ti neda sily?
To len za to, ze neprijimas,
Pocuvaj rady umretej vily,
Vsak ty sa o cierne kvety nazaujimas.

Mas seba na to, aby si sa mal rad,
Pred sebou samym
Inymi nemusis sa schovavat,
Pravda je nastrojom klamnym.

Satan za brata?
Satana povazuj len za nic,
Urob miesto pre holuba
A uz svoje statky nenic.

Hoc papez umrel poznaceny nami,
Nik nezakryje, tie na bielom platne skvrny,
Co on zanechal,
Nemame cas.

Vidis, aj to nieco co je biele,
Mozes rozsirit,
Nezabudaj, na to, co bolo cele biele,
Kym to to cierne neznicis.

Pracuj na sebe
A mecom vzdy dobrou stranou udri,
A tvoje deti zo zlaata budu cele,
A dusa do pekla sa nevypari.

Nech jeden pride,
Co vyrve satanovi duse ciste,
Ciste jak duas jana Pavla II.,
Svedka tychto cinov, no nie nemeho.

Podme viaceri
A trnovu korunu na hlavu inym nedavajme,
Nech nase 4 deti nie su svedci scerneti,
pozor anjprv na seba davajme.

A dobreho vlka lopatou neudri,
Nikdy nebol vlk s vlkom rovnaky,
Si clovek predsa len mudry
A veris v seba, nielen v zazraky.

Holub, co na streche sedi,
Je tvo zivot i tvoj brat,
A cierna hoc sa i dedi,
Na obycajnu farbu mozes srat.

Nechaj sa, bud holubom,
Co vranu nepozna,
Nemaj zle veci zalubom
A papez at spozna.

Ak bol papez v pekle,
Tak len kvoli nam,
Teraz si spokojne lezi v kresle,
Lebo niekto nezabudol, niekto ho ma rad.

A chce byt jeho kamarat.
Gego.




Dátum vloženia 28. 6. 2006 23:59
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2052
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. kracajuca

    hmm.. no je to dllllhe, kym som prisla nakoniec, tak som sa az unavila. Nas farar furt tvrdil, klobasa ma byt dlha a rec kratka :O), mal(a) si tam viacero myslienok (a aj nejake pravopisne chibi.. , ale od toho tu nie som), zislo by sa tu basen .. rozdelit

    29. 6. 2006 09:44
  2. nereg. BARWE

    hm je mile ze mam v bsni pravopisne chyby, ale len tak mimochodom chyby sa pisu s tvrdym y a nie s makkym, jak si napisal

    29. 6. 2006 18:21
  3. nereg. BARWE

    A inka to nie je rec, a to nie len basen, ale basn. skladba

    29. 6. 2006 18:21
  4. nereg. BARWE

    A inka to nie je rec, a to nie len basen, ale basn. skladba

    29. 6. 2006 18:21