Basnicky.sk

Kvapky krvi kvapkajú
V rytme sekúnd do tela
Okolo Teba ľudia v bielom
Nikoho z nich nevnímaš

Zakiaľ ty ležíš bez pohybu
Tvoja duša v nenávratne blúdi
Na rozhraní medzi životom
A počuješ trepotať vo vzduchu krídla smrti

Ona spasiť sa snaží
No svetlo v temnote láka ľudí
Aj Teba láka
Odolávať už nedokážeš

Telom dodnes otriasali
Bolestivé kŕče
No dnes, dnes sa stratili
Cítiš čudný útlm
Otvor oči!
Rozum kričí
Nedokážeš?
Mozog Ti už vypína
Každý dotyk zabolí Ťa
Myšlenky sa strácajú

Mimovoľne zuby zatínaš
Ty vieš…koniec sa blíži
bolest nad bolesti celého Ťa objíma
Telo sa jej po čiastočkách poddáva

V spánku kamsi utekáš
Nikam do diaľavy
Okolo seba len tunel máš
Tunel tak oslepujúco tmavý

Na jeho konci svetlo svieti
Akási postava pri ňom stojí
Keď ju zbadáš, usmeje sa
Natiahne ruku k tebe- Už neboj sa

Posledná Tvoja myšlenka
Von z izby rada by uletela
Patrila jednému dievčaťu
Čo za dverami čaká
Ľúbil si ju
Ona Teba tiež
Už ale opúšťaš ju
Ideš navždy preč

Studené pery
Šepkajú slová
Milujem Ťa
No Ona ich nezačula

Tiché slová
Cez dvere neprešli
Láska Tvoja
Ale prejde vždy

Všetko je v nenávratne
Všetko je preč
Stratil si slová
Stratil si reč

V čakárni hneď pred dcerami
Stojí dievča s tvárou v dlani
Bledá sťa krieda
Z očí jej sála neskrývaná láska a neha

Lekár s rúškom na tvári
Potichu k nej prišiel
Čosi šepol, ruku stisol
Náhlivo odišiel

Tmavé vlasy padajú jej
Na bledé, útle ramená
Ktoré otriasajú sa už plaším
Tichým, zo srdca on vyviera
Spoza dlane slzy tečú
Bezmocnost a žiaľ sa v jej očiach lesknú

Už vie, že za dverami bielymi
Len pár metrov od nej
Práve zhasína svieca života
Jej osoby milovanej

Kvapky krvi prestali tiecť
V rytme sekúnd do tela
Dokázal si navždy utiecť
Zriekol si sa pozemského sveta…

...Ak je smútok krvácanie duše, potom sú slzy zároveň krvou...