Basnicky.sk

jedowka  Zobraziť/skryť lištu autora

Chcem byť kaktusom

Poklesnutá duša
sa vznáša tesne nad zemou.
Chystá sa pršať-
-pošpiní všetko pod sebou.

Túži len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Nemusí ani zomrieť-
-veď to by mohlo bolieť.

V duši to buráca
masami pocitov.
Forma sa stráca...

Túži len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Môže aj zomrieť-
-aj keď to bude bolieť.

Padá prvá kvapka,
ťažká ako veky.
Duša rýchlo praská
a rozhadzuje črepy.

Na zemi sa črepy menia na vodu
(sotva to má pre ne dáku výhodu).
V jazerách sa voda mení na slzy.
Vysychajú...(nie sú ako kaktusy)

Túžia len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Mali by zomrieť.
Čo na tom, že to bude bolieť?!

Jazerá černejú a menia sa na skaly.
(duša sa viac báť nemusí)
Zavreli oči a pokojne zomreli.
V budúcom živote budú kaktusy...

Dátum vloženia 14. 6. 2006 18:52
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1047
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. SlavoK

    Nie zlé - ale asi mi uniká čo si myslela tým

    14. 6. 2006 22:20
  2. d.b.

    pekná myšlienka,,,no príliš veľa slov si tu požila, až príliš veľa slov,,

    inak ako žiješ?

    16. 6. 2006 11:14
  3. jedowka (napísal autor básne)

    nezijem, uz davno nezijem...som mrtva.

    16. 6. 2006 12:12