Poklesnutá duša
sa vznáša tesne nad zemou.
Chystá sa pršať-
-pošpiní všetko pod sebou.
Túži len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Nemusí ani zomrieť-
-veď to by mohlo bolieť.
V duši to buráca
masami pocitov.
Forma sa stráca...
Túži len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Môže aj zomrieť-
-aj keď to bude bolieť.
Padá prvá kvapka,
ťažká ako veky.
Duša rýchlo praská
a rozhadzuje črepy.
Na zemi sa črepy menia na vodu
(sotva to má pre ne dáku výhodu).
V jazerách sa voda mení na slzy.
Vysychajú...(nie sú ako kaktusy)
Túžia len zmiznúť,
niekde sa rozplynúť.
Mali by zomrieť.
Čo na tom, že to bude bolieť?!
Jazerá černejú a menia sa na skaly.
(duša sa viac báť nemusí)
Zavreli oči a pokojne zomreli.
V budúcom živote budú kaktusy...
Dátum vloženia 14. 6. 2006 18:52jedowka
Chcem byť kaktusom
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1047
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti