Basnicky.sk

marcoss  Zobraziť/skryť lištu autora

stale

Vecer vzdy premyslam,co na tebe rad mam aj ked ty ma stale urazas aj ked dovod urobit to nemas.Ani neviem,ked ta vidim,ocami sa k tebe pritahujem a prajem si s tebou travit cas,pocuvat tvoj hlas,moja laska je ako neustsale rastuci klas,ktory potrebuje vlahu rovnako ako ja tvoju nehu.Sedavam na brehu rieky a snazim sa najst nejake lieky co zabiju moje tuzby.Uz neviem ako ti to povedat,tak som sa rozhodol to napisat.Tak ako zrnko soy v nekonecnom mori,tak sa ja citim sam a chory,ked kazdy tvoj pohlad boli,moje srdce sa tmavou ulicou tmoli a ty si to svetlo,ktore hlada pritom ako do tmy pada.Si pre mna ruzova zahrada,velka zahada,chcem najst kluc a pustit do tunela svetla luc,chcem dostat nadej,ze si miesto v tvojom srdci najdem,miesto kde nasa laska vladne.
Dátum vloženia 21. 5. 2006 00:19
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1374
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre