Basnicky.sk

Už zase mám ten istý strach,
cítim jemné chvenie na perách.

Krásne spomienky a predsa tak bolia,
ničivé plamienky vo mne horia.

Už to nie som ja, už je to niekto iný,
oooochh, ako ľahko by sa chcel zbaviť svojej viny.

Dajte mi pohárik, chcem stratiť vedomie,
v kóme mi nikto nič škaredé nepovie.

Na dlážke záchoda leží telo bez pohybu,
no povedzte teraz, kto napraví tú chybu.

Chladný vzduch a v zrkadle odraz tváre,
kto je ten človek? Volajte na Kramáre!

Boh ma skúša, povolal si ma na spoveď,
dáva mi otázku, na ktorú neviem odpoveď.

On sa ma pýta zase,
nedopraje mi zotrvať v tej kráse.

Čo počuť chce ON ja nemám poňatia,
tie časy s Tebou sa mi už nevrátia.

Bolo to ako dar, radosť bola veľká,
no zrazu smola, v akvárku bola dierka.

Čas beží a ručička tiká,
cez dierku život mi uniká.

Dochádza atrament v tuhe pera básnika...