Napoludnie slunco švici,
na šeckych sa usmiva.
S klincom zapichnutým v rici,
ťažko še mu umýva.
Tak čistý šem byt veky vekov!!!
Voňavý a šviži navždy.
Ani to len nedorekou:
"Smrdíš!", To mu kričal každý.
Staré slunco smutné teraz,
snažiô sa čisté byť.
Takto skončiô už neraz,
Keď chcelo sa mu neumyť.
Zapamätaj šlunco drahé!
V čistom tele čistý duch!
Je jedno či sa myješ nahé,
len rob šeckým čerstvý vzduch.
Šlunco zrazu hňeďka zrána,
vykuklo už zasvieža.
Krásne, čisté zdraví pána,
nevie či ne pápeža.
A tak slunco zlaté čisté,
svieti ľuďom jasným svetlom.
Tak to má už teraz isté,
že patrí nebu toď všem ľuďom.
Maslo svetlo zhaslo
dátum vloženia
12. 3. 2006 18:03
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah12. 3. 2006 18:03
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- meritka
zaujimavy nazov aj basnicka
12. 3. 2006 21:56 - Bufkas
/Meritka/ Heeh dike moc...
14. 3. 2006 19:22 - von Schwerzell
rytmicky ja to fajn..obsahovo uz tak nie...
znie mi to ako:
skakal pes pres oves...
ale lepsie ako od tej poslednej hm 2-
15. 3. 2006 09:24