Basnicky.sk

simon1994  Zobraziť/skryť lištu autora

úvod

1- Jún alebo júl , už to presne neviem , lebo toho času mi na tom vôbec nezáležalo a malo to tak ostať naďalej , neostalo. Každopádne nič sa nezmenilo na tom , že si dátum , mesiac ani rok nepamätám , možno to bol december , fakt neviem. Po dvoch ranných kávach , čerstvo po tom ako ktosi zabil vo mne ten pocit darcu , samca a neohrozeného borca som sa rozhodol , že sprcha vôbec nebude zlý nápad , vlastne možno to je jeden z najlepších nápadov posledných dní , teda ak telefonáty o 3. v noci s rovnakou hodnotou alkoholu v krvi za rozumné nepovažujete. A verte mi , z mojich skúsenosti som sa presvedčil , že väčšina ľudí nepovažuje. Bla , no a po tejto sprche , že čo ? Sprcha bola fajn ,je to tak pol hodina aj s oholením nie ? Nepotrvá Ti to dlho , ani krátko proste tak akurát .... na ďalšiu kávu ešte priskoro a na víno tiež , fakt mi ráno nechutí. Nie , že by som vstával ráno , bolo tak okolo 11.
Jemne som začal flirtovať s perom a papierom , aj keď ich nenávidím , ozaj som nenávidel písať básne , ale musel som a musím stále , ale nechcem. Keď sa s niekým rozprávate môžete sa pokojne schovať za schránku , strom , dom , auto , kôš atd. Ale sám pred sebou ? To sa vážne nedá , musíte si tam proste sadnúť a spísať to , ako ste mimo , skvelý , zaľúbený , plný nenávisti a všetky tieto veci ktorým veriť nechcete ale musíte , lebo to z Vás kričí a kričí to viac a viac a vlastne ani neviete prečo tento pocit musí znamenať to , čo to znamená , veď to nikde nieje napísane a možno aj je ale nie všetko napísane na papieri je zákonitá pravda. Tiež mi psychologička napísala , že som v poriadku a takých je istotne viac ,no po troch vraždách šialeného týpka si všetci začnú uvedomovať , že Mike od vedľa nebol až tak fajn človek a , že tie lopaty čo nosieval nemuseli byť zrovna na vykonávanie jeho záľuby v záhradkarčení , najmä preto , že býva v byte.
OK a takto teda som písal a krčil a písal a krčil a hádzal a smial sa a plakal a skákal a sedel a vlastne to bolo skvelé , ja to fakt milujem. Zo všetkých vecí ktoré nenávidím , tak túto milujem najviac , ani ľudí nemám tak rád ako svoje písanie. Prišiel čas obeda , rozumej okolo 2-3. ale určite klamem , lebo neviem v akom sme práve mesiaci takže čas si logicky nebudem tiež pamätať. Krásne som sa napapal , hento slovo inak milujem , je skvelé viac ako ty. A potom mi volá známy , jeden z tých priateľov čo sú jebnutý , ale v dobrom. Ak by bol v zlom , tak za kamaráta by som ho neoznačoval. Juke zdravíčko , čo robíš ? ... Ahoj , nič. Ty ? ... Nič. ... Chceš mi niečo povedať , alebo voláš len preto aby si sa presvedčil , že máme rovnakú náplň práce ? ... Chcem sa Ťa spýtať , nešli by som večer na pohárik ? ... Rád , Robi , rád pôjdem...

A to bola ta chyba , presne v tej vete , nie v tom , že idem na pohárik , aj keď sme mali na mysli dvojlitrové poháre na hlavu ale v tom , že idem von. Proste niektoré dni by ste nemali vykročiť z domu ani za Boha , za nič. Ja hlupák som sa nechal zmiasť tým slovom pohárik. Zvyšok zbehol hrozne rýchlo , viete , že keď máte hoc aký plán na večer a o to viac ak je spojený s alkoholom , tak to potom všetko beží veľmi rýchlo. Naopak , ak nemáte žiaden plán tak za jednu hodinu stihnete prebrať mnoho vecí , cez Váš vzťah k matke , psovi , poštárovi , otázky svojej sexuality a po zodpovedaní , si začnete googliť ... ako sa viaže lano na luster , koľko stojí zbraň , ako sa dostať v zoo do klietky a podobné absurdné nápady , aj keď veľa z Vás by mi nechýbalo. A späť , prosto , ani neviem ako to zbehlo a už som sa chystal na ten osudný večer , to som mal rád , to bolo fajn , to chystanie myslím. Bola to hra , musíte sa obliecť pekne , lebo čo ak -- a ak sa aj stalo akom , ale zároveň musíte myslieť na to , že oblečenie ktoré si obliekate môže byť ten večer ovracané , zašpinené stratené atd. Takže na to už mám takú taktiku a zadarmo , rsp. Za tých 10 eur alebo za koľko sa toto tu predáva Vám túto radu poskytnem. Kúsky šiat o ktorých viete , že sú dobre ale už Vás nebavia si odkladajte do samostatného šuflíka. Je to skvelé nostalgické obliekanie, lebo tieto veci ste už dlho na sebe nemali a tým , že majú svoj osobitný a vlastný životný priestor tak sa s nimi ani nestretávate. Je to ohromne výborný strat it up nápad ktorý ma cenu viac ako celá táto kniha aj s regálom v ktorom stojí dokopy. Už teraz si teda nakúpil dobre. A tieto veci som si na seba obliekol , pekne oblečený a v duševnom pokoji , že sa môžem opiť.

Robi nemeškal , nikdy ! To som si vážil , lebo neviem prečo by ľudia mali meškať , máš hodiny nie ? Keď sa dohodneme na deviatu tak to znamená , že v dobe kedy veľká ručička je na dvanástke a malá na deviatke tak máš stáť na mieste na ktorom sme sa dohodli. V prípade , že si sa dohodol so mnou tak tam stoj a usmievaj sa , lebo istotne sa na mňa tešíš. Ale Robi sa nesmial , Robi fajčil. Nerád sa smial , ani na vtipoch.Nie , že by bol smutný ani nemal vysoké nároky na humor , proste bol jebnutý. Podišiel som k nemu , podal mu ruku a najprv tie zdvorilé otázky ,že ako sa máš. Aj keď túto otázku som vždy nenávidel. Rozmýšľaj , o tvojej skvelej priateľke si sa dozvedel ,že niekedy v minuosti bola viac menej chlap a viac viac ako menej. A predstav si , niekto príde k tebe a opýta sa Ťa „ako sa máš ?“ ... Och ďakujem za opýtanie , práve na to som čakal aby som ti mohol povedať , čo som sa dnes dozvedel.... Smiešne , alebo trápne. Neviem. Robi to bral podobne a s veľkou dávkou sarkazmu mi zdvíhol palec , čo sa dalo považovať za malý zázrak , lebo zväčša zdvíhal tretí prst. Podal mi dokonca aj ruku , a tak sme sa dohodli , že začneme v peknom bare ,výnimočne. Nevadilo nám platiť za alkohol viac , vadili nám ľudia v tých baroch , oni si mysleli o sebe , že sú ok , neboli ok , keby boli ok boli by fajn a oni fajn neboli. Ale dobre , život je zmena alebo zmena je život , obe sú obom a šli sme tam. Zatočené schody , asi tak 45-50 schodov , hneď som vedel , že to nie je bar pre nás , pretože nerátajú s tým , že sa tam niekto príde prah sprosto opiť. Mal som pravdu , ale to ma už neprekvapovalo. Roby sa usadil ako prvý a znovu si zapálil , nekomunikovali sme spolu , nemali sme ešte o čom , obaja sme vstrebávali pocity z tohto miesta a ďakovali všetkému možnému , že nie sme ani zo stotiny podobný ľudom okolo. Prišla čašníčka , aj keď ona by sa za tento výraz určite urazila , som presvedčený , že to už ma nejaký vznešenejší názov , napr. barová letuška , asistentka hosťa alebo také niečo. Snažia sa milo usmievať , ja som sa mierne začervenal , mávam pred cudzími hanbu , po čase , keď sa s nimi dobre spoznám sa karta otočí ,oni a hanbia za mňa lebo nevedia , že nemusia. Ha. Roby sa nepohol , čakal kým mu podá jedálny lístok , ten mu aj chcela podať ale Roby ho nepotreboval ,takže túto zásielku sa rozhodol neprebrať a so šarmom 50. ročného tmavovlasého a ešte stále geniálne udržiavaného Angličana položil v skutku zásadnú otázku. „ Koľko vína tu máte ? „ naša letuška bola mierne v šoku , ja som sa pousmial ale bol som jediný a tak som s tým prestal a znova sa začal červenať , cítil som sa ako nejaká nadržaná trinástka ktorá sa smeje na každom vtipe spolužiaka hokejistu s obrovskou perspektívou a vychýreným kvocientom inteligencie. Smiešne to nebolo najmä z toho dôvodu , že Roby tento pre mňa žart za žart vôbec nepovažoval a dožadoval sa odpovede , ale nedal to najavo , on nič nedával najavo. O chvíľku , ktorá bol dlhšia ako keď čakáš , že niekto odíde a on neodchádza sa slečna dostala z prvotného šoku a odvetila , že vína majú dosť. Sebavedomá odpoveď. Nepoznala Robyho. Našťastie vína bola naozaj dosť a Roby si vypýtal dve fľaše červeného tramínu. Pochopiteľne tie fľaše priniesla , to som sa jej už pýtal ,či si môžem objednať aj ja. Jej pohľad stál za malú výstavu ...
Konečne sme mali to čo sme chceli a plus aj to čo sme nechceli , ale boli ochotný tolerovať. Preberali sme všetky možné témy , len politiku nie , tam sme doma neboli hoc názor sme mali , ale nikoho nezaujímal, dokonca ani nás. Roby bol čerstvo rozvedený , nehovorím , že šťastne. Nemal rád to slovo , vravel , že šťastný bude až jeden z nich zomrie. Neostávalo nám teda nič iné , ako čakať a túto čakačku sme si skracovali vínom , rozhovormi a operáciami. Tie neboli našim koníčkom , považovali nás za lekárov a my sme teda nimi boli.
Dátum vloženia 2. 2. 2017 14:51
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1541
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre