Basnicky.sk

Vrátiť sa na miesta, ktoré sú už stratené,
držím kľúč života, otváram hrdzavú bránu,
všetko je zrazu tak pomalé, nevšedné,
strácam rozum, bolesti prenikajú.

Kreslím dúhu do čiernej zeme,
diabol pokušiteľ vytvára jemný vánok,
bozká ma na prsia,pery, vkladá ma do vane,
nastáva čas, dýcha mi na hruď, spánok.

Strácam zem pod nohami,
vidím vesmír z diaľky,
kričím do ticha medzi stenami,
tá vášeň je už preč, nie medzi nami.

Cítim ten chlad v tvojom objatí,
zmizol si tak rýchlo ako si prišiel,
sme si už tak stratení,
možno ten čas správny nadišiel.

Viem, že to už nemá zmysel,
aj tak som silná, bojujem s démonmi,
kričím, kde už mám spečatený svoj ortieľ,
prechádzam sa medzi rozpadnutými svetmi.