Basnicky.sk

patris  Zobraziť/skryť lištu autora

Každodenná tragédia

Tikot nástenných hodín,
hrám šach mat so svojím životom.
Pri stene stojí kolovrátok,
veľa slov nevypovedaných.

Miluješ alebo už nie,
dávame si zbohom?
Na hlavu si sypem popol
som tu s novým životom.

Deň striedam nocou,
úsmev so slzou,
šťastie pretkané nešťastím,
raz sme spolu inokedy je to rozbité medzerou.

Dúfala som v šťastný deň,
keď si povieme pred oltárom svoje áno,
zmizol si, zostal už len tieň,
okolo mňa lieta množstvo otázok.

Boh ma tresce, panika mi telom preniká,
prosím o odpustenie,
už len ten čas potichu tiká,
prichádza bolestivé besnenie.

Ostávam stáť sama na križovatke,
čierna s bielou sa myká,
tvoj dych na mojej pokožke,
po milovaní svitá..
Dátum vloženia 7. 12. 2016 22:31
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2649
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre