Basnicky.sk

O čo sa vlastne snažíš? Čo odo mňa chceš?
Ak niečo hlúpe spravíš, hneď to ľutuješ.
Načo toľko vážnosti v Tvojej tvári nájde sa,
trošku sa usmej a moje srdce zaplesá.
Že niekto predsa sa našiel tu,
kto nepretáča života monotónnu kazetu.
Kto nevtlačí sa v nekonečne dlhý rád prázdnych hláv,
kto neobzrie sa na tvrdú facku ani na pozdrav.
Stále rovno stojaci s tvárou ako funebrák,
presne to je ich trend, no nemusí to byť tak.
Úsmev za úsmev treba dať a aj z obyčajných vecí sa radovať.
Že slnko na nás svieti, že sa tráva zelená,
mať radosť zo všetkého...presne to to znamená.
Ale oni nie! Ako soľný stĺp stále rovno stojaci,
sú to bez mozgu vygumovaní vojaci.
No Ty už taký niesi, máš vlastné myslenie,
tu ma máš a tu máš svoje zázemie.
Tak sa mi to páči, keď sa usmievaš, tak to má byť,
len Ťa pekne prosím nedaj sa nikym ovplyvniť.
Buď vždy sám sebou ako bývam ja, len sa pozri.....všetko zlé náš omýja...