Basnicky.sk

Na posteli ležím zničená a chorá.
S úsmevom na perách snažím sa žiť.
Pocit, že každý menší problém ma zdolá,
je už silnejší než môj krik.

Večer krv tečie z postele na podlahu.
Z tej to musím ráno zmyť.
Potom sadám s rodinou k jednému stolu,
jazvy na duší snažím sa kryť.

Zmätený si z toho ako sa správam.
Cez písmenká smutná, do očí celá bez seba.
On si zas myslí, že s tebou spávam,
no dala by som mu aj posledný kúsok chleba.

Zmätená som aj ja.
Už takto neviem ďalej ísť.
Skočila by som z toho najvyššieho kraja,
no držaná som pocitom, že pre teba chcem žiť.

Ostanú mi len fotky.
A v pamäti tvoj smiech.
A tých fotiek mám desiatky, možno stovky,
a v pamäti jeden hriech.

No ani ty nevieš, ako ma to bolí.
No ani ty nevieš, aká je pravda.
Mám pocit, že mŕtvy motýľ na mojej dlani ma zlomí,
a v hlave mi prúdia myšlienky samovraha.