Basnicky.sk

prehovorené ticho
keď sa oči otvárajú
do nového dňa
sama medzi davom noci
nečakám už nič len slzy

prichádza len tak
akoby patril životu
po mnoho rokov
tvár je na toľko rozdielna mojej
a pri tom vnútro
žiari rovnakou farbou

zázrak, náhoda
vynásobená šťastím
delená smútkom
a slzami pri rozlúčke

keď sa dívam do zrkadla
je tam on
s rozdielnou farbou na povrchu
rovnakou ako je moja vo vnútri

prsty prepletené v dotyku
pocity natoľko podobné
až sa mi zdá že naše kroky
majú rovnakú dĺžku
a predsa smerujú oba iným smerom

je to ako závan teplého vetra po búrke
hladiac moje pocity
že všetko je osudové
nič nieje náhoda

a predsa je to ako sen
pár dní sa opakuje v rovnaký čas
a potom odznie
vystrieda ho bezsenná noc
topiaca sa v pote...
nie v takom v akom spávajú milenci

v pote strachu
a pocitu neúplnosti
pretože to čo som našla
som musela stratiť
aby som hľadala od znova....