Basnicky.sk

Na Teba myslím, koho veľmi milujem,
komu verím, v ktorom sa celá radujem.
V spomienkach blúdim a vidím ťa v ten večer zas,
pýtaš sa ma nesmelo: „prepáč, no nie je tu niekto nový z nás?!“

Odpovedám strnulo, aby ti hneď bolo jasno
nemám záujem,odíď
ach, prečo je tá hudba tak hlasno.
No ale Tebe, tak Tebe to zjavne nevadí,
hľadíš ma pomaly a nežne svojimi očami po tvári.

Ja však bojujem, odpovedám naďalej krátko, tvrdo
ale odrazu cítim, ako mi niečo jemne zoviera hrdlo.
A to niečo, čo býva v každom z nás
šepká mi zreteľne: „neboj sa a príjmi jeho hlas“

Sama sa divím, no počúvnem,
prešiel skoro rok, čo Teba veľmi milujem.
Našla som, chápeš, našla som tú svoju lásku,
opakujem kamarátke hádam stýkrát,
smeje sa mi, ako obohratú pásku.

A práve ním a jedine preň,
sa inak začína pre mňa, každý všedný deň.
A tak končím i spoveď svoju a venujem ti tieto riadky,
lebo odkedy sa poznáme, sú moje dni, tie najvzácnejšie sviatky.