Basnicky.sk

nemám v sladkých rečiach záľuby
no oko čo uzrie ťa
razom si ťa zaľúbi
a tak v tom boji
s nerovným nepriateľom
chcem tam kde tvoji
nápadníci stáli
aj ja stáť
a piesne čo spievali
znovu a krajšie prespievať
bo svet neuzrel ešte takú krásu
a hoci aj zaujatosť (lásky)
znie z môjho hlasu
nemožno tvoje čaro popierať
videl som tisíc krások
a nejednu krajšiu od teba
avšak len pri jednej strácam hlások
pri jednej som celý bez seba
nevidieť ťa bolesť
a predsa keď ťa vidím
svojim očiam nezávidím
hneď ich razom opustíš
a ostanú sa postiť o chlebe
predsa však jedia no nie dosýta
tvoja podoba v obrázkoch
je ako chuť koláča v odrobinkách ukrytá
no každá z tých odrobín má chuť
ktorú žiadna iná nevie obsiahnuť
povieš si človeče blázniš
odpoviem si nie
tvoja tvár oči vlasy ústa
pre niekoho schránka telesná a pustá
no pre mňa umenie
vravím si nos je nos tvoj jej môj váš
a oči tiež a pery uši zuby
a predsa ich inak vnímaš
a najmä ten čo mocne ľúbi
vtedy v ľudskej tvári zrie sa čistá duša
a človek pri nej taký malý
tou svojou ku nej prirásť skúša
vtedy vystiera k nej dlane
a tie trasľavé
sťaby prúdom poháňané
spoja sa v tichom tresku
a potom človeku a žene spievaš verše obnažené
od nánosov myšlienok a citov
a zrazu poznáš váhu dychu váhu srdca kmitov
a zistíš že tá váha
sa ľahšie nosí
ked ti ju ona niesť napomáha
a preto teraz telom daleko no srdcom blízko
hľadám ťa či si vysoko či nízko
a do výšin i hĺbok na celé srdce kričím ľúbim