Basnicky.sk

Zamýšľať sa nad svojim životom,
blúdiť tou cestou oblúkom,
načo si vlastne tu?
Máš tu nejakú robotu?
Na tento svet si náhodou prišla,
svoj smer musíš hľadať,
na pani zvaná šťastie ťa vždy obišla,
a nechala ťa samú sa pretĺkať.
Zistiť,
že len bezdôvodne blúdiš
strateným chodníkom,
chabými dobrodružstvami ohraničeným plotíkom
a aspoň jeden zmysel nájsť túžiš.
Skúšať veci nové,
spoznať niečo nepoznané,
smiať sa na tom,
čo nedáva zmysel
a zažiť aj to,
čo bol doteraz len prostý výmysel.
Nepoznať závisť,
necítiť zradu,
ísť stále dopredu
a aj keď sa o tom pokúsiš znovu,
nespoznať prehru.
Len ty si ten vyvolený,
len ten,
ktorý býva svetu otvorený
a ten,
ktorý dokáže do ľudí vnášať,
že všetky tie negatíva
majú aj svoje skryté pozitíva,
nie iba sa vo vzduchoprázdne vznášať.
Chceš túžiš, tešiť sa, snívať aj milovať,
necítiť bolesť,
ten strácaný priestor zmyslu hľadať,
nemyslieť na ľútosť,
aj keď byť dobrým niekedy znamená hlúposť.
Tým,
že sa ľudia menia,
počúvaš stále častejšie od nich dovidenia,
možno nikdy nespoznáš ich zmyslové hodnoty,
možno nikdy nezostaneš v ich srdciach zavretý.
Už tisíci krát je to vyslovené,
že tebe to nebude odoprené,
svoj zmysel odhalíš,
len keď sa z toho večného spánku konečne prebudíš.