Mám také výčitky
pamäte,
že je prázdna.
V rukách blázna,
zamurovaná
a od dobroty zlá.
Nekonečná slučka
sladkých slov,
nápojov
medzi hromadou
užitočných smetí.
Raz sa mi rozvidnie
a potom už nezaspím.
Aspoň nie mŕtvy.
Dátum vloženia 24. 11. 2012 23:55nickmyname49
Postkomunistické deti
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1671
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Maryen
hmm...zaujímavé,...musela som to síce viackrát prečítat aby som chápala tým slučkám nie som si istá..ale je to zaujímavá báseň, a na teba sa mi zdá byť tak netradične napísaná....
26. 11. 2012 22:10 - eufrozina
aj mne sa zda byt nezvycajna na teba..ale fakt dobra
27. 11. 2012 21:16 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Vďaka, baby
2. 2. 2013 23:56