Basnicky.sk

Zrezal by som kusy neba
a všetky rieky napustil liehom
v mojich snoch je nemá
tapeta na strope svetov

Vypil som všetky známe jedy
spálil každý dôkaz jej bytia
aj čierne noci bez nej zbledli
a predsa
bolesť ešte nieje sýta

Došli mi lieky, atrament aj viera
nieže by som vôbec niekedy veril
to si len vravím keď lámem perá
a krčím básne
z lásky som proste debil

Chcem byť slepý a závidím vtákom
ako malé decko kokcem slová
neviem sa zmieriť s holým faktom
že niektoré spomienky
proste bolia

Vraj je to ako keď si malý rozbije koleno
uteká k mame po trase viac-menej priamej
za chvíľu zabudne, že ho niečo bolelo
už neplače
a pretĺka sa životom bezhlavo ďalej

Pretĺka, no nie vždy sa vyhne útesom
vraví si: "len zbabelec to neskúsi znova
teraz to pôjde, veď dieťa už nie som
ledaže by sa mi na päty lepila smola..."

Ako to býva, raz sa zrúti zo skál
Má síce odvahu ale priveľké nohy
Ten príbeh však každý dobre pozná
a navyše
toľko smoly nenarvem do žiadnej slohy...