Basnicky.sk

Myslel som, že v púšti nerastie nič...
že holé skaly sú ozvenou prázdnych sľubov
a že oázy sú len delíriom krvácajúcich sŕdc
len dážď, dážď vháňa život do mŕtvych údov

Potom ma tvoj tieň prekročil na prahu zúfalstva
ulovil trosku stratenú v oceáne sebaklamu
otvorila si trinástu bránu s ceduľou: "Neotvárať!"
a tak s imidžom Pandory našiel havran svoju vranu

Odkedy v tom lietame spolu, stále prší
už nekričím do tichej prázdnoty
nevrhám sa z brala s temnotou v duši
len sa trhám zo sna a dúfam, že si tu so mnou

...aby som sa mohol strácať prstami v tvojich vlasoch
kráčať dotykmi po tvojom blčiacom tele
cítili sme sa živí a mŕtvi hľadali mená pre nás dvoch
pre dve smutné duše čo túžia trpieť,
dobrovoľne

Tak sme opäť vtáci stratení
a dážď nám ruinuje mladé tváre
pery mám zošité tvojimi bozkami
na srdci jazvy a budú tam už stále...