Basnicky.sk

Na popol zhorelo
srdce ktoré bolelo,
neznieslo že praská
kým v ňom hynie láska...

Zmizol úsmev z pier
kroky zrazu straťili smer,
očí už nič nedokážu vidieť
kým duša začne nenávidieť...

Niet sĺz ani chuť plakať
niet dôvod ani nádej čakať,
každý deň mi príde rovnaký
kým nevidím hviezdy cez mraky...

Sníval miesto toho aby žil
dnes už na nič nemám síl,
túžba aj modre z neba zniesť
kým sa to prázdno nedá zniesť...

Prineskoro použil vieru
aby zalepil na srdci dieru,
závislí od toho čo zničil čas
kým stíchol v srdci slabý hlas...

Stojac na parhu dverí
spominajúc na jej pery,
zdolávajúc nástrahy sveta
kým za ňou myšlienka lieta...

Navždy na dosah bude mať
spôsob ako sa šťastným stať,
no predsa sa ním nikdy nestane
kým po nej prázdne miesto zostane...

Človek može na hviezdy siahnuť
ak chce všetko sa raz dá dosiahnuť,
sám však z toho nikdy predsa nič nemá
kým si uvedomí čo pri tom ten druhý znamená...

Pár slov a riadkov nestačí
občas osud nič neprepáči,
ublíži a potom zlomí toľko krát
kým človek pochopí či je to mať rád...