Uši na mňa rúcho samoty, zo súkna sĺz
Uši na mňa rúcho samoty, presne také, čo nejde zvliecť
Nech ťaží ako chladný nočný dážď, nech bodá a páli tisícom odmietnutí
Nech nikdy viac ma nedonúti vstriec ísť nádejám slepoty.
Tak ši ho. Nech ma v ňom tmy osirelého do svojho objatia prijmú naveky.
Dátum vloženia 20. 7. 2012 17:34Vivaldi 
Rúcho samoty
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1705
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
celkom sa mi páči, len keby si to usporiadal nejako do strof, bolo by to lepšie. ...to ako keby som ti dal na tanierik popučený zákusok a vedľa neho taký istý, ale pekne naaranžovaný, rozumiš

20. 7. 2012 18:54
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
