Basnicky.sk

Ostré sú obrazy budiacej sa prírody
ktorej ostrosť dlhé mesiace bledla v bezvedomí
trpeli, spali nemotorné kmene s vysušenou kôrou
pichľavá, slamená tráva v neúrodnej pôde, ktorá
v bubnujúcich kvapkách, prepotená, s unavenou tvárou
s vráskami odmietala bezočivý
modrý kus neba, keď každý náznak dôvery bol
potrestaný bičujúcim dažďom


Ostré sa však stali obrazy nepoddajnej prírody
ktorá sa otriasla z neprajúcich dní
ktorej hrdlá sa v rannej farebnej riave hladne vzpínali k životu
ktorej sa po precitnutí zmenili rany na zárodky nového života
ktorej storaký hlas vábil noc k jej poslednému odpočinku
ktorej srdce, duniace ako mohutné kostolné zvony
ktorej slávičí spev a krikľavé kvílenie
ktorej sladká neistota, pohyb, stabilita nestálosti
ktorej absolútny deň potvrdil čestné miesto
tohto žijúceho sveta na zemi


Svet je vo vetre- v priateľskom, nenásilnom
úsmeve priateľa, ktorý v šumení ľahúčkeho lístia
vymieňa bozky medzi stromami
vzduch sa nepýta, len sa prerýva do pľúc- no nie nepriateľsky
ako decembrové mrazy z ocele
V júnovom šate, voňavom baldachýne
pláva ti popod nosom
každým nádychom núka nové pozdravy z prírody
Bzučí, ako kolibríky, ten divý pokoj a tak kráľovsky
sa nesie tento les, košatý a hustý
s vycereným perím ako zelené pávy
s chuťou sa len zvíjať a rozpínať a tráviť
toto leto v mäkkosti a vôni
ako vanilkové záhrady
a želá si pútať na seba slnko
a vdychovať jeho silu
až pokým to pôjde
až kým sa znova mraky nezomknú
a kým sa zas obraz
nerozostrí

Posledná aktualizácia: 24. 6. 2012 23:38