Basnicky.sk

Niekto si ma posadil na kolená
a povedal, že mám čakať

.
.
.
.

dnes obzerám sa túžbou po stoličke

a plné ohne ošlahali aj moju tvár
dôverčivou maskou staroby

hoci ľudia ešte neskončili s posmeškami

prechádzam sa v rohoch miestností
pretože stred je pre mňa taký neurčitý

noc čaká na môj príchod
a šťastie umiera hladom
(nikdy som sa nevedela dobre postarať)

hej, vy tam!
(konečne už kričia moje meno)
len sa nekúpte v mojej rane

v ten deň sa strácali tiene
stretli sme sa

míňali sme sa
vo vráskavých uliciach
a takí zachmúrení

sú to už roky
čo sedeli sme na jednej lavičke

niekedy sa zabudne
málo pripomína

pieh pribúda a mne sa už nechce červenať

šťastie míňa rohy
lavičky s bláznami

a ďalšiu šancu už nikdy nedostaneš