Basnicky.sk

Hlas tichší než pískanie neopereného mláďaťa
a predsa...
volá hlasnejšie ako by si chcel
si polotieň s opatrnou iskrou
osamelý strom s obnaženými koreňmi
čo rastie na okraji zabudnutej štvrte
bezruký básnik píšuci milostnú poéziu
s primalými ústami na to aby vyslovil svet
zabudnutý trs trávy v rohu záhrady
tváriaci sa
ako tá najliečivejšia bylinka


pritláčaš ruky na oči búraš domy vtákom čo sa v tebe uhniezdili
zamknutý vo vlastnom bezpečí
občas položíš nejakej žene sedmokrásku na okno
potajomky sleduješ
ako jej kúsky peľu ostávajú pod nosom


ale možno nikdy
nedokážeš v sebe utíšiť struny nepokoja
akejsi nerozhodnosti čo sa v tebe rozliehajú


žiješ v úlomkoch časovej osnovy
sám si ju načrtol na kúsok papiera kedysi dávno

asi už nastal čas...

-prestať zliepať náhody
-zhadzovať na zem vlastné holíčatá
-nepichať do mäkkých tkanív prežitého

a nebyť túlavým psom kdesi na periférii