Basnicky.sk

Tam
kde sa moria prepadajú
do vlastnej hĺbky
strácajú svoj význam

a pred pádom
posledné zbohom
vrátia rozbúrenej oblohe
v nádeji že ostanú spomienky

Tam
kde lúky bozkávajú nebesia
v objatí spomienok
hľadám pravdu

Práve tu
kde sa svet so svetom stretá
lámu sa kosti
a na prach sa melie odvaha

Premení ma na strom
čo večne dotýka sa
vodných hladín na konci
prežitých chvíľ

Prispievam nádejou
prachom svojich strachov
kde staratilo sa srdce
ošklbe aj tisícu stať splynutí

súco súca
stojím len tu a tam
vo večnej podobe
moriam dávam zbohom