Keď niečo lieči
a svet sa aj tak prieči
náhodám,
vtedy vedz, že sám
nebol ešte nikto.
Rýchlo pozbieraj
všetky svoje chyby
a spáľ cesty k nim
nech ťa nenájdu
podľa ich stôp
ani podľa pachu z nich.
Ako príkry sneh
prikry vek
a časti snahy
nezostať
príliš plachý
ani prismelý
na skúšky života.
Voláš ma
priamo k tebe do raja
a objatia od dojatia
nemôžeme prestať dávať
na všetky strany sveta.
Potom miesto stíchne
a zvykne si šepkať
nové príbehy
iba tak samo pre seba
alebo pre tých
čo sa majú radi.
Pod nízkymi brezami
tam ťa znova objavím
ležať mi v náručí
a milovať slová aj dotyky
vzácnosť chvíľ
pri prežívaní západov
a na východ
nemyslieť
kým nepríde
hodina lúčenia.
Z môjho sna si vyberám
práve tú večnosť.
Dátum vloženia 26. 9. 2011 19:58nickmyname49
Vyberám
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1976
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- len a.
áno,tvoj nezameniteľný rukopis,ktorý nesie prvky duchovna...len čítaj dobrých autorov,momentálne neviem odporučiť,ale verím tvojmu básnickému inštinktu
6. 10. 2011 01:27 - nickmyname49 (napísal autor básne)
hmm... ďakujem ti za komentár
12. 11. 2011 18:16