Basnicky.sk

Vymyslel si dúhu,
bolo ju stále vidieť.
Točiť sa v dennom kruhu,
no stále bdieť.

Stvoril si neviditeľný kvet,
čo stále mi voňal.
No vtedy si nevyzerala k prvotriedny kazisvet,
ale tvoje úmysly hlúpy človek zle poňal.

Spieval si staré piesne,
ktoré dodnes mi v ušiach znejú.
Aj keď si bol iba v rifliach a tričku vyzeral si noblesne,
no teraz sa mi slzy z tváre lejú.

Pán dokonalí si zbalil kufor,
odišiel naveky...
A zo sebou vzal aj môj termofor,
zhasol "večné" kahančeky.

Tak ďakujem ti za dúhu,
i za ten kvet.
A už na teba nemyslím "Chvalabohu!!!"
a nabudúce už nepíš toľko krásnych viet...