Stalo sa čo sa stať nemalo
K našej chorej láske si prisadla čierna vrana
Začal som nenávratne slabnúť
a z môjho obrazu bola len spomienka
Prišla si za mnou s ostrihanými vlasmi
A bdelým mejkapom na tvári
Po izbe sa rozlial tvoj smiech
Tak chorobne si ma milovala
Nenávidela si celý svet za to, ako sa na mňa pozerá
a dala si mi pocit, že v tom nie som sám
Vyfotografovala si nás a boli sme ako jeden
Spolu sme chytali na tvár farby života
Znovu si sa mohla hrať s mojimi vlasmi
A ja sa dotýkať tvojich pier bez bolesti
Fotografie pribúdali deň za dňom
Tak ako aj sila do mojich nôh
Spolu sme odkráčali s pokorou pred bolesťou
V obrázku bol každý náš pohyb z nemocnice
v spálni, na terase, v svadobných šatách, z pôrodnice
Nestačil som sa tešiť toľkému šťastiu
Priniesol som ti ruže, ostrihal všetky tŕne
Ty si ich pozbierala a vrazila mi ich do srdca
Teraz pripíjam s priateľmi na moje znovuzrodenie
Ale vo vnútri som prehnitý ako staré trámy
Dostal som sa z pekla ale nie z tvojej lásky
Obaja sme boli tak chorobne zamilovaní
Kým si na to nenašla liek
Viac fotografií tu už niet
Dátum vloženia 27. 7. 2011 01:25ZiDANE
Fotografka
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1343
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Nature-evil
no..ono by to aj bolo fajn...ale...je to niečo ako diabetický jogurt...po prvej ližičke by som si dal najradšej pauzu...
27. 7. 2011 15:43 - Vieš čo? Nie.
zmiatlo ma tu trochu nejaké to časové rámcovanie, zo začiatku sa mi zdalo, že je to retrospektíva, záver ma však zmiatol v tejto veci....celkovo...nápad dobrý, len...hm...mne osobne sa takýto štýl rozprávania "príbehu" páči...len v tomto mi niečo vadilo...neviem nejaké nevybrúsené to bolo...ako keby nevypísané...uf a miestami veľmi patetické obrazy...hlavne teda k záveru....také tie prozaickejšie sa mi viac páčili...
27. 7. 2011 17:24 - ZiDANE (napísal autor básne)
ako som to napísal, tak som to bez prepisov a rozmýšľania nechal ako to je. A v mojej hlave sa to odohrávalo nejak tak, že muž si prezeral album = návrat do minulosti a v závere prechod do prítomnosti s pohľadom na prázdnu stranu "Viac fotografií tu už niet"
a ďakujem za prečítanie žmurk
28. 7. 2011 00:15