Basnicky.sk

Keď klesám ku dnu,
k pekelnej bráne,
mlčky píšem básne
o morskej ohnivej tráve.

Nevnímam anjelské tváre smrti
a iních príbuzních,
čo sa mi vnútiť snažia
bozky od ďalších,
páchnúcich prejavov lásky.

Nežne im pohľadím vrásky
a klesám ďalej...

Začína ma nudiť voľný pád
i aleje sťatých hláv,
čo v pekle pili dorána.
Veď , kto by ich mal rád???

Klesám ku dnu,
k pekelnej bráne
a zádumčivo píšem básne
o živote poľných vtákov...