Sme trosky vyplavené na breh
odsúdené zhniť bez pocitu úplnosti
odteraz až po rozloženie pletív
budeme mĺkvo sýtiť zem
vzdychmi
z ťažoby klincov
čo do nás vtĺkli
Dátum vloženia 6. 6. 2011 18:57Mrakoplaš
Rozpad sŕdc
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1477
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš (napísal autor básne)
genitívna metafora v názve je naschvál a má zmysel, ktorý je hlavne pre vás, takže nech vám ani nenapadne to nejak kritizovať
6. 6. 2011 18:59 - lajko71
ta to co ši dal do nazvu taku genitívnu metaforu co ši rozum potracil
teraz vážne vôbec mi neprekáža v názve genitívka naopak
len to by som nebol ja
skúsil by som rozdeliť prvu strofu na tri verše ,ale to je len môj nič nemeniaci názor
záver bol riadne ťažko páčivy
6. 6. 2011 19:10 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
detail, ktorý beriem, ale už to ostane tak ako to je
vďaka za koment
6. 6. 2011 19:24 - risko79
hezky, velmi ma to zaujalo. asi som troska hnijuca s jednym klincom
7. 6. 2011 00:41 - Janry
veľmi oslovilo
ale úvod -pre seba
som si myšlienkovo
nastavil opačne
7. 6. 2011 13:44 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
risko, dík
Janry, to už je na tebe, máš na to právo, si čitateľ
7. 6. 2011 18:36