sedím
a z lesa vylietajú sovy
dvanásť takých istých tichých tvárí
svetlá akoby sa stále niekam ponáhľali
len vietor ostáva
videl som mir a mir videl mňa
raz si sadnem k vám
a budem rozprávať o záhadných monolitoch,
ktoré som našiel v záhrade medzi ríbezľami
o sebe a prázdnom slamníku
a zime,
ktorá trvá
Dátum vloženia 31. 5. 2011 23:25rohlík
občas
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1416
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- PrieNick
konečne niečo od teba,,, je to niečo staršie?
páči sa mi, hlavne dlhé posledné slabiky v tretej,,,, trochu ma rušilo záhradných - záhrade,,, ale inak
31. 5. 2011 23:41 - lajko71
ale ja mám dojem ,že tá zima ti len a len prospela pekná báseň
1. 6. 2011 07:32 - Mrakoplaš
spracovanie myšlienky sa mi neskutočne pozdáva... áno súhlasím, pekná báseň,
1. 6. 2011 08:05 - Amice
Klasický rohlík, klasicky dobre napísaná báseň,
1. 6. 2011 10:05 - daisy35
najviac záver..
1. 6. 2011 17:36