Basnicky.sk

Sedím na ceste
v prerývanom údolí,
klaniam sa pocestným,
do prázdna sa vybrali.

Hľadali mňa
a prahli potajme,
kde stred sa pretína
a koniec začína.
V kvapke mladosti
vlhkosť sa vytráca.
Náznak ľútosti.

Kráčam si neznámou
s trňami na nohách,
s maskou na tvári,
s okovami na rukách.

Dotýkam sa hladiny,
dno sa jej leskne.
Čakať na nemožné,
keď život ťa plesne.

Túlam sa kamsi
v priezračnej pasci,
na konci začiatku,
kde život sa hlási.

Stúpam vyššie,
po neznámej krajine.
Všetko tu zahynie.
Pravda vo víne.

V srdci si nosím
tajomstvo zakliaté
a osud prosím,
nech už je naliate.