Basnicky.sk

Možno sa len bojím že ma nik nepochopí,
Že nikto nevypočuje moje ubolené srdce,
A nevyslyší tie prosby ktoré mi priam vyvierajú zo srdca,
Pretože oni nechcú, hľadia si svojho,
A to moje nepočujúc.
Nikto sa neobzrie a nespýta sa čo v skutočnosti skrývajú tie smutné oči,
Že aké zlé stvorenie sa ich zmocnilo,
A čo že sa to v nich tak náhle mračí.
Oni však idú ďalej, nehľadiac na mňa,
Nevšímajúc si to že človek trpí,
Každý sa stará len o to svoje,
A iný ho nezaujíma,
Jednoducho vôbec netrápi.