Basnicky.sk

Keď z plného pohára vytekajú prvé kvapky hnevu
podvečer černota vraních pier pomaly padá k zemi
a nemilosrdná smrť tíško unáša bezbrannú devu
z bludného kruhu života a smrti cesty von už neni

v zmeravených rukách krvavé hrudy prachu tlačíš
slané slzy padajú na vlhkú pokožku tvojej hrude
ešte jedno slovo z pier tvojich pomaly cedíš
na večnosť zapísané posledné slovo v hlave bude

pár okamihov s tebou by som svojou dušou vyvážil
bohu či aj diablu samotnému z úsmevom zapredal
celý svoj život a jeho muky kvôli tebe znova zažil
ale ceny niet čo by späť tvojmu telu dych dal

trasúcimi sa kolenami drvím matku zem podomnou
odplata za všetko čo mi z bytia môjho ukradla
nakoniec bez zbytku nádeje v objatí tichých hrobov
tmou zem do svojich útrob nežne telo prijala

nadovšetko milovaný úsmev všade márne hľadám
ani v poslednom pohári červeného vína ho niet
do nekonečnej diery trápenia postupne padám
listujem pamäťou v spaní na pár obľúbených viet

keď vytúžený spánok žiadaný kľud neprináša
po prebdených nociach píšem pre teba tieto riadky
a zúfalosť srdca posledný plameň mňa zháša
keď utešuje len spomienka na naše prudké hádky

neľutujem trápenia čo sme si navzájom spôsobili
skončiť to vše moje trápenie by bolo načase
spomienky horúci plameň môjho srdca rozpálili
dlhu dobu môj život bez zmyslu sa mi zdá zase

pozvánky sokyne života pomaly hlavou potulujú
vstúpiť či ostať stáť pred dverami môjho bytia
okamihy smrti strach mi už dávno nenaháňajú
myseľ rozhodnutá a nohy už tažobu tela cítia

spomienka na najhlbší tvoj okamih prezrádza
ktorý jasne znie v mojej hlave a šepká srdcu "Bi!"
tvoje posledné slovo telom mojím prechádza
akoby do večnosti si nazrela a riekla na konci "Ži!"

znalá tajomstiev duše mojej i že za tebou budem chcieť
nohy silu nabrali a mrcina okamihom prestala hniť
tvoja pevná viera v zázrak života nedala ti onemieť
vďaka tebe môžem naďalej naplno za nás dvoch žiť...

naposledy si mi dar najväčší dala, dušu pohladila
a znova môj život z nezmyselnej temnoty vyviedla

...