Cítim
že svet nezmúdrie
sám od seba
a hovoriť mu
netreba
ako trpíme
každú noc
v našich snoch.
Objím ma
moja nezvestná
namiesto plyšákov,
v náručí
nosím pocit
absencie tepla
od tvojho tela
s úžasnou dušou
a pod vankúšom
už dávno vriem...
Čo ak sa nedočkám...
A ty si
prítomná
v pohyboch dlaní
keď nimi
rozotieram
rozospaté oči
nech uvidia tmu
skorého rána
bez tvojej tváre
keď vkráda sa dnu
predposledná
etapa bytia
- prežijem, musím,
pre jej meno,
pre jej nehu,
pre jej úsmev,
pre ňu celú
za život.
Stále nanovo
môžem vtĺkať
myšlienky
do mnohých stien
až kým sa nezrútia
a nepochovajú ma
pod strachom,
pod tlakom
z problémov
o večnosť
predo mnou.
Budúcnosť
v mojich slovách:
Milujem ťa
a verím
že všetko je tak
ako Boh plánoval
s nami a v nás
na cestách
cez deň
aj noc
navzájom
túlať sa
podnebím
a napĺňať
všetkým potrebným
pre dokonalé šťastie
prameniť
z lásky...
Buďme.
Dátum vloženia 16. 2. 2011 19:44nickmyname49 
Deň
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2564
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
veľmi pekne napísané..krehko..jemno..fajn
16. 2. 2011 19:57 - Aurora
super napisane ..."Cítim, že svet nezmúdrie sám od seba" ... pravda pravduca
16. 2. 2011 22:10 - eufrozina
nie uplne moja salka kavy..ale vzdy si tam nieco najdem...je to tak spravne naivne zalubene...
17. 2. 2011 19:10 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem všetkým trom
20. 2. 2011 21:36

vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
