Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Deň

Cítim
že svet nezmúdrie
sám od seba
a hovoriť mu
netreba
ako trpíme
každú noc
v našich snoch.

Objím ma
moja nezvestná
namiesto plyšákov,
v náručí
nosím pocit
absencie tepla
od tvojho tela
s úžasnou dušou
a pod vankúšom
už dávno vriem...

Čo ak sa nedočkám...

A ty si
prítomná
v pohyboch dlaní
keď nimi
rozotieram
rozospaté oči
nech uvidia tmu
skorého rána
bez tvojej tváre
keď vkráda sa dnu
predposledná
etapa bytia
- prežijem, musím,
pre jej meno,
pre jej nehu,
pre jej úsmev,
pre ňu celú
za život.

Stále nanovo
môžem vtĺkať
myšlienky
do mnohých stien
až kým sa nezrútia
a nepochovajú ma
pod strachom,
pod tlakom
z problémov
o večnosť
predo mnou.

Budúcnosť
v mojich slovách:
Milujem ťa
a verím
že všetko je tak
ako Boh plánoval
s nami a v nás
na cestách
cez deň
aj noc
navzájom
túlať sa
podnebím
a napĺňať
všetkým potrebným
pre dokonalé šťastie
prameniť
z lásky...

Buďme.
Dátum vloženia 16. 2. 2011 19:44
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2564
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. daisy35

    veľmi pekne napísané..krehko..jemno..fajn

    16. 2. 2011 19:57
  2. Aurora

    super napisane ..."Cítim, že svet nezmúdrie sám od seba" ... pravda pravduca

    16. 2. 2011 22:10
  3. eufrozina

    nie uplne moja salka kavy..ale vzdy si tam nieco najdem...je to tak spravne naivne zalubene...

    17. 2. 2011 19:10
  4. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Ďakujem všetkým trom

    20. 2. 2011 21:36