Basnicky.sk

Vietor sa opieral do stromov
slnko do nich kládlo posledné lúče
ich tiene boli hodené na rozšarpané lístie
boli dlhé a dosť strašidelné
Niečo sa pohlo
hýbalo sa vlastne všetko
vietor bol silný,lístie sa roznášalo ako keby
sa chcelo vrátiť naspäť na strom
Slnko sa posledný raz oprelo do jeho tváre.
Bol sám ,stratený zúfalý.
vietor neutíchal ,začul zvuky
zvuky bez orchestra .bez dirigenta
Len on a depresívny zvuk,zvuk šíriaci sa rovno k nemu.
Srdce mu udieralo do dlane,snaží sa myslieť na
príjemné veci,
nepomáha
celý sa trasie.
Zvuk je blízko strháva mu šaty a celý sa doň vnára
Vkráda sa pomaly a udiera ako lavína
Smečka vlkov udáva rytmus a melódiu.
Mesiac sa mlčky prizerá ale nemá moc zasiahnuť.
Je neskoro...

zrazu je to príjemné nechať sa omotávať zvukom
bielych kobýl,čistých a jemných ako ruky jeho mamy.
nechal sa zviesť symfóniou stromov a listov.
zviedol boj s lesom v ktorom navždy ostal.