Bolí ma hlava
keď si spomeniem
na tvoj nepríčetný pohľad
dlane mám v plameňoch
keď ti nimi kreslím po hrudi kolieska
Milovať a hovoriť si všetko
nič nenechať náhode
má to zmysel... ?
chcieť sa navzájom trápiť a tešiť sa z toho
Bolí to keď si ústa zaklincujem
pred slovami
ktoré by ťa najradšej rozpučili ako chrobáka
opieram sa o studený múr
každá tehla v ňom je jednou spomienkou
pomaly do seba zapadajú
a keď mi je najhoršie
dokážem sa v nich topiť aj celé hodiny
spomínať so skleneným pohľadom
na časy keď sme sa ešte dobre nepoznali
a svet bol gombičkou
keď nám stačil jeden bozk
na zahnanie čiernych mrakov na oblohe
možno naučiť sa zabúdať je cesta ku šťastiu...
nerátať údery, nepozerať sa priamo
a vedieť veci neriešiť.
Raz sa možno vrátim na začiatok
a už tam ostanem navždy
Dátum vloženia 28. 12. 2010 23:00line2403
Nechať prebolieť a zabudnúť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1742
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Vieš čo? Nie.
záver, pointa sa mi páči, ale mohla byť nejako údernejšie podaná, možno je to tým, že je pred ňou príliš veľa slov
29. 12. 2010 16:21