Basnicky.sk

Na zemi pohodená
a tak strašne opustená
je moja nádej
na krajší začiatok.

Nebyť slepá
vedela by som
kam odbočiť,
aby naše oči nestretli sa.

Nie viac už nie,
neprejdem na stranu
cez ulicu,
k tebe, k tvojmu bytu
a ty neprehodíš snenie
na prekrásne bdenie,
po mojom boku.

Verným sľuboval si mi,
že budeš,
keď spolu nebudeme,
ale tebe chvíľka
zahatala snenie
o mne
a skazila tvoje vedomie.

Ako keď ráno zobudil si sa
a na vankúši list na rozlúčku povieval,
otvorené okno vznieslo ho ti k tvári.

Nie viac,
viac už nie.
Nepoviem ti
si ten jediný,
keď bolesťou si ma spútal
aj keď srdce poskladané z papiera
venoval si mi z láskou.

Nevrátim sa späť,
do tvojho náručia.
Nie,
už viac nikdy!