Bola si viac
ako predmet pre kyticu ruží
Jemne načechraná
neskorými výdychmi
So stužkou vo vlasoch
ani roky
nedosiahli výšky
v akej si bola ty
Pamätáš
na detské výkriky
keď sme nahí
behali cez lúky
Na jar
i v lete
stelesnená ozdoba kvetov
Dnes už nekvitnú
zem sa zničila so mnou
Spomínam
za zavretým oknom
odtrhnutý od zelene
a končím vyčerpaný
v reťazi povzdychov
plním si prázdno
nevyslovenou otázkou
...?
Dátum vloženia 22. 11. 2010 19:07Mrakoplaš
Keď aj kamene mäknú
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1527
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš (napísal autor básne)
ja viem, strašný ciťák, nejak som to proste musel zo seba dostať
22. 11. 2010 19:08 - hedgehog
na teba fakt nejak moc sladke..ale tak vysvetlil si to tym komentom..
a ten nazov je pekny
22. 11. 2010 19:20 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
vďaka ti za komentár
23. 11. 2010 08:20 - Daniell.
Náhodou dobré to je. Mne sa páči,že konečne si sa trochu odtrhol od toho stereotypu v akom ťa poznáme a obmieňaš témy.Podľa mňa je to len plus.
23. 11. 2010 15:47 - lajko71
25. 11. 2010 11:25 - Aurora
"tvoj stereotyp" čítam rada, táto zmena tiež môže byť .... jediné, čo mi nesedí je slovo "načechraná" na začiatku
25. 11. 2010 12:19