Basnicky.sk

Ktosi mi vrazil do krku trn, a spravil ma nemu.
Nemam tento humor rad, hoc vsetci sa mu smeju.

Srsen co lieta dookola a stipne ta, ked spravis chybu,
jak s pravitkom cez prsty,
ma neunavne kridla.

V bzukote sily motora, invazie mudrosti,
uvolnujem zavit.

Aj ja chcem byt taka.
Vravim si. Este som mlada.

Lapam trepot mudrych slov vasniveho hmyzu,
co starch mi nahana.

S pohladom vtisnutych do podraziek,
nevyhybam sa utokom,
viem ze ma posilnia.

Uz sa ich vela nesmeje, aj humor ma svoje hranice.
Su ako ja.
Do pocmaranej lavice, pomali zapustaju korene,
a otvoria si knihu.


Vylevka vo vire udalosti, znie ako vodopad,
nad ktorym srsen sa nadnasa, sledujuc toky rieky,
v dolnych vodach.

"Zo dna, na den, mudrejsi "
vravi si, uz menej agresivny.

Zmeni sa na vazku a v danom momente,
ked pochopi ze ho netreba,
odlieta.

Uz stojime sami ,
dobre vyzbrojeni.
S enciklopediou zbrani,

Stale pripraveni.

Ta nieco naucit.

Posledná aktualizácia: 21. 10. 2010 09:46