Basnicky.sk

Nemam ich rada!

Neschopna vyronit slzu,
profesionalne zdeformovana,
hanbim sa pred obecenstvom,
v smutocnom sate.

Blato lepi sa mi na paty,
kracajuc po tolkom dazdi,
co zda sa ,
nalepil sa ludom na tvare.

Zhlbky duse, vykrik starsej damy,
ktoru nepoznam,
ma neprekvapi.

Kolona ciernych vran sa vlecie.

V duchu ma nutis k usmevu,
co stale si robila, ked som bola smutna,
a ja trucovito odvracala tvar.

Ako rada by som ju nastavila.

Na rozjarene deti, hadzem pohlad nevrly.
brnkanie na hnev
ako vzdy struny rozochveju.

Posledne slovo
za hrst hliny,
rozchod zoskupenia
a konecne sme sami.

Tak velmi mi chybas.
Vies to ?

Zase sa skeris ,
A ja z vrecka,
Vytahujem balik servitom.

Posledná aktualizácia: 21. 10. 2010 09:51